Podľa dochovaných prameňov deň začínali ľahko s menšími raňajkami, tie obsahovali napríklad chlieb s cibuľou a pivo. Cibuľu požívali kvôli jej dezinfekčným a podporujúcim účinkom v tele a pivo kvôli stimulu metabolizmu organizmu. Nasledoval veľký a vydatný obed a večera sa podávala až neskoro v noci. Bohatšia časť národa preto jedla dva až tri krát do dňa.
Egypt mal vďaka Nílu úrodnú pôdu a v tomto období sa jeho obyvatelia mali paradoxne lepšie ako iné národy. Avšak v čase kedy hladina vody Nílu poklesla, klesala aj úroda. Dobové maľby a sošky zobrazujú ľudí s nadváhou, čo dokazuje hojnosť jedla v tomto období. V neskoršom období však prišlo sucho a jedálniček musel byť tomu náležite prispôsobený. Spočiatku tam bola hojnosť zverí ako antilopy, gazely, hrochy, krokodíly, pštrosy, vodné vtáctvo a sladkovodné i morské ryby. Prepad výskytu tejto zveri priniesol niekoľko noviniek. Vďaka zahraničnému obchodu sa jedlo posunulo o značnú úroveň ďalej. Už vtedy začali používať rozšírené spôsoby príprav jedál: dusenie, pečenie, varenie, grilovanie ale i smaženie. Egypťania vyrábali aj prvé sladkosti na svete už v roku 1600 p.n.l. Viacero receptov je dokonca zachovaných dodnes.
Tak ako po stáročia to platí o našej kultúre, aj stará civilizácia pokladala za základ jedálnička chlieb. Egyptský chlieb bol prevažne vyrábaný z pšenice, ktorá bola ťažšia na spracovanie ako iné obilniny. Už v rokoch okolo 2000 p.n.l. vznikali prvé egyptské pekárne. Nástenne maľby dokazujú, že ich chleby mali rôzne veľkosti a tvary – výzor ako človek, ryby a iné rôzne zvieratá. K ich dochucovanie používali datle a semienka koriandru, sezam, alebo iné, ale to bolo pravdepodobne skôr pre vyššiu vrstvu, ktorá si to mohla dovoliť. Chlieb vyrábali tak, že zmiešali múku, droždie, soľ, korenie, mlieko a niekedy maslo či vajcia. Cesto umiestnili do formy na pečenie a utľapkali do určitého tvaru. Miesili ho rukami alebo nohami vo veľkých nádobách. Zo začiatku ho piekli buď na otvorenom ohni alebo na žeravých uhlíkoch, neskôr používali pece. Mali aj špeciálne druhy chleba: bol hrubý a vo vnútri dutý, plnili ho napr. fazuľou alebo inou zeleninou.
Pivo
Spolu s chlebom bolo pivo jadrom stravovania starých Egypťanov. Pili ho každý deň, bolo z jačmeňa a bol to zdroj minerálov, vitamínov a bielkovín. Chlieb či pivo sa vyrábalo na tom istom mieste aby mohli jednoducho kvasnice ktoré boli použité na chleba použiť aj na výrobu piva. Tieto dva pripravovali v špeciálnych pekárňach, ale omnoho častejšie si ich každý vyrábal doma a nadbytok predali. Aby vyrobili pivo, do vody a jačmeňa pridali chlieb a prevarili. Tekutinu bolo nutné najskôr precediť, až potom pili. Malo sladkastú chuť a pravdepodobne vyzeralo skôr ako polievka, čo v našej dnešnej predstave nevyzerá príliš lákavo.
Zelenina
Jedla sa najčastejšie ako prídavok ku všadeprítomnému pivu a chlebu. Hlavne to bola jarná cibuľka a cesnak, obe boli aj na lekárske využitie. Rovnako šalát, zeler (za surova alebo ako dochucovadlo do dusených jedál), uhorky, niektoré typy starých odrôd tekvíc, melóny , pór a žerucha. Ale väčšina mala len chlieb a cesnak. Rôzne druhy trstín, napr. rastlinu papyrus, ktorá mohla byť varená, pečená, surová alebo mletá na múku, trstiny boli veľmi bohaté na živiny. Mandle využívali aj na dezerty vyrobené zo sušených hľúz v zmesi spolu s medom. Strukoviny ako hrach, fazuľa, šošovica a cícer boli dôležité zdroje bielkovín. Medzi vykopávkami z robotníckej dediny v Gíze sa našli keramické nádoby, ktoré boli dovezené z Blízkeho Východu a obsahovali olivový olej. To znamená, že bol používaný okolo 2600-2300 p.n.l.
Ovocie
Najobľúbenejšie ovocie boli určite ďatle, ktoré sú bohaté na bielkoviny a cukry. Sušili ich na neskoršie použitie ale niekedy aj fermentovali na výrobu vína. Hrozno bolo taktiež populárne, už vtedy ho sušili a vyrábali hrozienka. Za Grécko-rímskych čias sa objavili aj orechy a pistácie či broskyne a pomaranče. Ale pestovali aj čerešne, jablká, hrušky a figy.
Mäso
Najvaic chovanými zvieratami boli ovce, kozy a ošípané. Ale obľúbene boli i jarabice, prepelice, kačice, husi a holuby. Hydina a ryby boli veľmi rozšírené a k dispozícii pre všetkých, ale i tak ho jedla najmä vyššia vrstva. Hovädzie mäso bolo všeobecné drahé, jedli ho tak jeden až dva krát do týždňa, a to tiež skôr šľachta, bežní ľudia ho mali prevažne počas osláv. Chudobnejší jedli prevažne husi, kačice, prepelice a žeriavy. Konzumovali aj myši a ježkov – obaliť do ílu a upiecť.... Kvôli pečeniu íl popraskal a keď sa dával dole, strhol zo sebou aj pichliače.
Výskumníci odhadujú, že robotníci ktorí stavali Veľkú pyramídu v Gíze boli denne kŕmení mäsom. Mäso zachovávali solením. Alternatívne zdroje bielkovín boli strukoviny, vajcia a syr.
Vyrábanie mliečných výrobkov Egyťanmi dokázané nie je, mnoho vedcov ale verí že to boli práve oni, ktorí ich ako prví poznali. Bohatí boli ale na tuky, prevažne zo zvierat, či oleje, tu zasa prevažoval rastlinný pôvod. Mimoriadne obľúbený bol olej z chrenu alebo ešte zo sezamu, ľanu a mnoho ďalších druhov.
Zaujímavosťou na záver je, že niekoľko tisícročí nemali prístup k cukru, teda ho ani nemohli používať. Minimálne v tomto by sme sa od starovekej civilizácie mohli inšpirovať. Ak vás teda nenadchol ten ježko pečený v íle....
0 komentárov:
Zverejnenie komentára